Marek Turošík – Architektonicko-dizajnérsky reštart pamäte krajiny pod Považským hradom

Architektonicko-dizajnérsky reštart pamäte krajiny pod Považským hradom.

Pamäte krajiny sú, alebo by mohli byť jednými z najvýznamnejších dedičstiev Slovenska. Posledné storočie zanechalo výrazné brázdy po celej krajine a v údolí Váhu jedny z najvýraznejších. Čo s krajinou, ktorú nevnímame cez okná 160km/hod uháňajúcim vlakom, či autom, ale stojíme na historickej hrude atakovanej viaduktmi, olemovanej zvukolamami a kanalizovanou riekou. Má krajina pamäť? Ak áno, kde je ukrytá?

Vo svojej zemi, v archívoch, v galériách. Môžeme ju hľadať nespočetnými prechádzkami po nej, kopaním a hľadaním stôp pod zemou, prehľadávaním sa v archívnych materiáloch, čítaním mnohých krajinomalieb či vedút. Krajinu si vieme predstaviť tak pred 400 rokmi. Čo s krajinou, ktorá nebola zaznamenaná na obrazoch, s krajinou spred tisíc a viac rokov? Môžeme si ju vykresľovať v snoch, môžeme sa s ňou rozprávať pomocou šumu stromov, oblín kameňov, opadaného lístia, vône hliny, kvapiek dažďa, vŕzgania snehu.

Poľnohospodárska krajina, krajina dobytka, krajina zámockých parkov a záhrad, krajina vôd, pltí a prievozov je len sentimentálnou spomienkou?

Zvykneme vidieť tak tri generácie späť v čase. Pre hlbšie videnie je možné použiť kreatívnu (umeleckú) interpretáciu. Hru s pretočeným časom.Ing. arch. Marek Turošík, ArtD. hľadá prechádzkami, v archívoch, v galériách, konfrontuje svoje poznatky na medzinárodných konferenciách a dizajnérsko-architektonickými nástrojmi ponúka svoju interpretáciu reštartu pamäte. Z historických vrstiev si vyberá hodnotné prvky a tie v následnom tvorivom procese reinterpretuje v nových súvislostiach. Tvorí mozaiku inšpiratívneho obrazu krajiny pod Považským hradom. Snaží sa znovu harmonizovať poškodenú a rozťatú krajinu dizajnérskymi, architektonickými a urbanisticko-krajinárskymi zásahmi. Premosťuje históriu od púchovskej kultúry cez storočia a dnes už temer zabudnutý park v Podhradí po dnešok a umožňuje novo interpretovanými stopami vrátiť krajine miznúcu pamäť.

Na strane Považského Podhradia je z kultúry krajinárskych prvkov vydestilovaná ich sofistikovanosť. Tu je jeho cieľom urbanisticky doriešiť prostredie, oboznámiť ľudí s niektorou zo zabudnutých historických vrstiev a vzbudiť záujem o zabudnuté hodnoty Podhradia. Na základe jednej rozmazanej fotky dnes už neexistujúceho historického parkového altánku tu tvorí návrh svoj. Ten konštrukčne nezodpovedá pôvodnému, je to autorova nová interpretácia. Altánok následne delí a základný konštrukčný prvok potom multiplikuje na mostíky, vyhliadky, prístrešky, zábradlia… Ďalšie identifikované miesta spojil s púchovskou kultúrou bez ambície urobiť druhý „Havránok“. Z vrstvy púchovskej kultúry je vydestilovaná jej prírodnosť, jednoduchosť spájania a malá opracovanosť materiálov. Základný konštrukčný prvok pritom ostáva zhodný. Ide mu o vytvorenie nového celku vo fragmentovanej krajine. Množstvo kameňa a konárov ho inšpirovalo vytvoriť prvky, ktoré majú potenciál vniesť do lesa stopy po zaniknutom sídlisku. Vytvoril hru, kde inšpiruje návštevníkov k vyskúšaniu vytvoriť v lese svoje vlastné diela na základe návodu spájania materiálov, ktoré ležia všade okolo. Dočasnosť týchto prvkov vytvorených súčasníkmi s myšlienkami na predkov spred stoviek rokov vytvoria v lese náznak oživenia pamäte púchovskej kultúry.Treťou časťou je zlezenie z úpätia kopca pod hradom a prekonanie nových bariér v krajine. Vytvorením nového spoločného sveta, ktorým pripomína zmiznuté obrazy krajiny, chce prinavrátiť pocit harmonického prechodu medzi kedysi nadväzujúcimi brehmi údolia.

Juraj Koban / september 2021