ĽUDOVÍT LUKÁČ / Medzi realitou a expresiou

Ľudovít Lukáč, akad. mal., / 1941 Nová Bystrica

Pochádzal z Novej Bystrice, no celý svoj profesný život prežil v Martine. Umelecké vzdelanie získal v ateliéri pod odborným vedením Martina Benku. Počas svojej kariéry sa venoval prevažne maliarstvu a kresbe, pričom jeho výtvarný prejav spájal tradičné slovenské témy s modernými umeleckými postupmi. Okrem toho sa intenzívne venoval aj sakrálnej tvorbe, najmä ikonografii.

Jeho umelecké smerovanie ovplyvnili nielen Benka, ale aj ďalší výtvarníci a priatelia, ako Miloš Alexander Bazovský, Bohuš Záboj Kuľhavý a Milan Laluha, s ktorým dlhodobo zdieľal ateliér. Tento kolektívny aspekt mal zásadný vplyv na formovanie jeho umeleckej osobnosti.

V období po šesťdesiatych rokoch inklinoval najmä k výraznému sklonu k symbolizmu a expresionistickému prejavu. Sústredil sa na dynamiku vzťahu medzi človekom a prírodou, ako aj na kontrast medzi pracovným životom a každodennou realitou slovenského vidieka. Krajinu nevnímal ako statickú kulisu, ale ako živý organizmus nesúci sociálne, kultúrne a emocionálne významy. Vzťah človeka k prírode preňho predstavoval priestor hlbokej citovosti a introspekcie, prostredníctvom ktorého skúmal osudy bežných ľudí. Nešlo však o idealizáciu či romantizáciu, ale o vrstevnatú reflexiu ľudskej existencie, ukotvenú v konkrétnych historických a spoločenských súvislostiach.

Lukáč vystavoval na viacerých kolektívnych aj individuálnych výstavách nielen na Slovensku, ale aj v Česku a Maďarsku. Jeho maľby a kresby sú dnes súčasťou zbierok Kysuckej galérie v Oščadnici, Turčianskej galérie v Martine, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, ako aj mnohých súkromných zbierok doma i v zahraničí.ocese neustáleho hľadania sa kontrola stretáva s uvoľnením. Jeho geometrická maľba tak nie je návratom k modernistickej tradícii, ale jej pokračovaním v súčasnom jazyku.

                                                                                                   Milan Mazúr, marec 2025