Ján Ťapák – Balans

Sochy Jána Ťapáka sú ľahko, jasne a jednoznačne identifikovateľné. V ušľachtilom klasickom materiáli bronze autor presvedčivo, artikuluje dynamické a razantné tvary, aby do nich preniesol svoje pútavé príbehy. Do jeho sochárskych diel, rezonujúcich bohatým tvaroslovím, nevšedným kontrastom vysoko leštených a matných plôch sa premietajú mytologické, historické, literárne kontexty s neobyčajne autentickým súčasným nábojom.
Sochárska tvorba Jána Ťapáka je tematicky veľmi členitá. Jeho Prométheus, Achilles, Venuša, králi a kráľovné, levitujúce bytosti, samurajovia, antickí bojovníci, jazdci, včelári, hvezdári, jednoducho ľudia a ako krásny a ušľachtilý protipól človeka zvieratá – robustné býky, kone, medúzy, siahajú motivicky do vzdialenej minulosti, aby nám o to presvedčivejšie približovali naše súčasné predstavy o harmónii, rovnováhe a ľudskosti.
Ak som pred desiatimi rokmi konštatovala, že sila sochárskej reči Jána Ťapáka spočíva v originálnej štylizácii tvarov, povrchov a štruktúr, v dôvernej znalosti materiálov, v mimoriadnej technickej a technologickej disponovanosti, v cite pre detail v kontexte s celkom, v rovnakej miere to platí aj dnes. Či už sú to komorné sochy alebo monumentálne realizácie v architektúre – základným a sympatickým atribútom jeho sochárskej tvorby je hľadať súvislosti, nekĺzať sa po povrchu, ale vnoriť sa do podstaty námetu, motívu.
Jeho sochy odlievané do bronzu sa vyvíjajú v dvoch líniách. Raz sú to redukované, kompaktné hmoty, ktoré sú oživené bohatými štruktúrami, citlivou svetlo – tieňovou modeláciou, chvejivými vibráciami a zvrásnením povrchu, inokedy sa skladajú z viacerých častí – plátov, ktoré autor invenčne spája zváraním, raz priznaným alebo naopak jemne vycizelovaným.
Svoje pocity, predstavy, nápady, myšlienky si Ján Ťapák zaznamenáva do svojho neodmysliteľného skicára, aby ich neskôr preniesol do trojrozmerného sochárskeho diela. V tomto tvorivom procese od realizácie prvotnej idei až po definitívne dielo vznikajú ešte nevšedné kresby a maľby, ktoré v mäkkom rozmaľovaní plochy pozadia a v zaujímavej a dynamickej lineárnej skratke základného tvaru, predznamenávajú neraz jeho sochárske diela.
Na Ťapákových sochách sa objavuje drobná, nenápadná silueta sovy ako symbol múdrosti a vzdelania. Týmto atribútom by sme mohli charakterizovať aj celú originálnu tvorbu Jána Ťapáka, jedného z najvýraznejších osobností sochárskej generácie, ktorá formuje slovenské výtvarné dianie od začiatku 90 – tych 20. storočia. S múdrosťou, odstupom a zmyslom pre podstatné nám stále rovnako presvedčivo zhmotňuje večné túžby a nádeje ľudskej existencie a odklína nám jej tajuplné rozmery.
Ján Ťapák sa narodil 27. 12. 1962 v Bratislave. V rokoch 1978 – 1982 študoval na SUPŠ v Bratislave, odbor rezbárstvo u prof. L. Korkoša a J. Šicku a v rokoch 1983 – 1989 na VŠVU v Bratislave, odbor sochárstvo u prof. L. Snopeka a J. Kulicha. Venuje sa sochárstvu, ale aj kresbe a maľbe. Popri komorných sochách realizoval aj viaceré diela v architektúre (z najzávažnejších – socha Slovensko srdce Európy, 2011, ktorú vytvoril pre 0SN v Nairobi). V roku 2019 sa stal laureátom Krištáľového krídla v kategórii výtvarné umenie. Absolvoval množstvo samostatných výstav (z najvýznamnejších v roku 2018 v Danubiane Meulensteen Art Museum Bratislava), kolektívnych prehliadok a zúčastnil sa viacerých sympózií. Jeho diela sú zastúpené vo verejných i súkromných zbierkach doma i v zahraničí. Žije v Bratislave.

Danica Lovišková / apríl 2022