DIVADLO V HLAVE – MILAN SLÁDEK

MILAN SLÁDEK

Milan Sládek sa narodil 23. 2. 1938 v obci Streženice na Považí. Svoje detstvo, mladosť a školské roky prežil v Považskej Bystrici. Tu hral prvé divadlo, venoval sa športu, najmä plávaniu spolu so Zuzanou Vaňousovou navštevoval výtvarný krúžok pod vedením Františka Kráľa a Vincenta Hložníka. V roku 1957 ukončil maturitou Školu umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave. Silný vzťah ku pantomíme sa u neho prejavil už počas štúdia rezbárstva na strednej škole. Ako člen študentského divadla odohral svoje prvé pantomimické vystúpenie na Univerzite Komenského v Bratislave. Štúdium herectva absolvoval na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave a v ďalších štúdiách pokračoval v Prahe u Emila Františka Buriana, jedného z hlavných tvorcov československej medzivojnovej avantgardy. V divadle E. F. Buriana začal účinkovať a o rok neskôr zakladá spolu s choreografom Eduardom Žlábkom prvý pantomimický súbor. S postavou KEFKA  z pantomimickej komédie Hrča sa preslávil a otvorila mu dvere do Európy. V rokoch 1962 – 1964 pôsobil  so svojim súborom po návrate ako autonómne teleso v rámci Slovenského národného divadla v Bratislave. V roku 1968 sa stal riaditeľom novozaloženého Divadelného štúdia v Bratislave, ktoré zastrešovalo tri súbory – dramatický, kabaretný a pantomimický. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 bolo Divadelné štúdio zatvorené a Milan Sládek musel opustiť krajinu. Najskôr emigroval do Švédska. Odtiaľ sa v roku 1970 presťahoval do Nemeckej spolkovej republiky. Svoj druhý domov našiel v Kolíne nad Rýnom. Práve tu v roku 1974 otvoril Divadlo Kefka (Theater Kefka) v ktorom rozvíjal vlastnú divadelnú poetiku. V tom období to bola jediná stála pantomimická scéna v Európe. Za krátky čas sa stalo divadlo jedným z najzvučnejších centier medzinárodnej pantomimickej scény. Z iniciatívy Milana Sládka sa v roku 1976 uskutočnil prvý medzinárodný festival pantomimického umenia Gaukler, ktoré organizovalo Divadlo Kefka spolu s mestom Kolín nad Rýnom. Dvanásť rokov patril festival medzi najlepšie svojho druhu na svete. Ako profesor pantomímy pôsobil v rokoch 1987 – 1992 na Vysokej škole umeleckej (Folkwang Hochschule) v Essene. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa vracia na Slovensko, kde pôsobí ako riaditeľ, mím a režisér v Divadle Aréna. Od roku 1996 v ňom organizoval Medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukuliar. Po desiatich rokoch rokoch sa opäť Milan Sládek vracia do Kolína nad Rýnom. V januári 2016 vystúpil na pôde Organizácie Spojených Národov pre výchovu, vedu a kultúru – UNESCO v Paríži. Išlo vôbec o prvé pantomimické predstavenie v rámci tejto medzinárodnej organizácie. Špeciálne pre túto príležitosť, Sládek predstavil svoje dielo Antigona. So Sládkovým svetom pantomímy je výrazne späté aj výtvarné umenie. Jeho vzťah k nemu pramení od detských čias a rozvíjal ho na Umeleckej priemyslovke Josefa Vydru v Bratislave. Organicky sa stalo súčasťou jeho predstavení ako performance. Kde narába s farbou nielen ako výrazovým prostriedkom ale aj ako nositeľkou symboliky a emócií. Jeho maliarska výpoveď je uvoľnená vo svojom gestickom prejave, ale premyslená čo do sily výrazu, myšlienky. Výtvarné umenie a jeho možnosti sa tak stali pevnou súčasťou jeho predstavení. Kedy prepája spoločne nielen svet pantomímy a výtvarného umenia, ale neustále hľadá možnosti a experimentuje ako ich organicky prepojiť improvizáciou doplnené o hudbu. Nečakané sa stáva novým a každé jedno predstavenie je jedinečné a originálne. Práve v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici, predstaví Milan Sládek svoju výtvarnú tvorbu, ktorá nestráca nič na svojej kvalite. Predstavuje tak verejnosti autora, ktorý svojim prístupom prepojil svet divadla a výtvarného umenie v jedinečnej, originálnej a jemu vlastnej poetike. Za svoju tvorivú činnosť, získal Milan Sládek viacero ocenení. Za vynikajúcu dlhoročnú prácu a osobný prínos pre slovenskú kultúru a umenie dostal v roku 1998 cenu Ministra Kultúry Slovenskej Republiky. V roku 2000 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy. V tom istom roku si od nemeckého prezidenta Johannesa Raua štátne vyznamenanie Kríž za zásluhy I. triedy. Za celoživotné dielo mu bola v roku 2002 udelená cena Jozefa Kronera.