Pavol Rusko, doc., akad. mal., ArtD / 1961 Ružomberok

Absolvent Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor textil (1987). 

Pripravil niekoľko desiatok autorských výstav a participoval na kolektívnych výstavách, workshopoch a sympóziách doma aj v zahraničí. Zúčastnil sa stáže v Cité International des Arts v Paríži. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach slovenských galérií v Liptovskom Mikuláši,  Dolnom Kubíne, Banskej Bystrici, ale aj múzeách v Anglicku, Maďarsku, Taliansku, Japonsku a i.

Od  roku 1992 sa venuje pedagogickej činnosti, v súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre výtvarnej výchovy na PF Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Výtvarný umelec, performer, experimentátor, autor veršov pre deti aj dospelých, futbalista, pedagóg, polyglot... Počas štyroch desaťročí svojej prítomnosti na profesionálnej výtvarnej scéne si postupne a celkom prirodzene utriedil PRIORITY a aktuálne pozornosť stále viac koncentruje na maľbu, počítačovú grafiku a, vôbec nie prekvapivo, na poéziu.

 
 _____________________________________________________________________________________________________________________

Geometrická abstrakcia má na Slovensku pomerne kontinuálnu tradíciu. Prvé náznaky nachádzame už v tvorbe umelcov slovenskej moderny (Ľ. Fulla), v 60. rokoch generácia umelcov rozvíjajúca princípy konštruktívneho a racionálneho umenia (A. Klimo, T. Klimová, M. Dobeš, J. Švec, M.  Urbásek a i.) vychádzala z presvedčenia, že tvar, línia, farba a rytmus môžu niesť autonómny význam bez potreby figuratívneho sprostredkovania. Hoci neskôr sa pozornosť súčasného umenia presunula skôr ku konceptuálnym, mediálnym a spoločensko-kritickým stratégiám, tento prístup sa na Slovensku nikdy úplne neprerušil.

V posledných dvoch desaťročiach sa geometrická abstrakcia znovu dostáva do centra pozornosti ako forma vizuálneho myslenia, ktorá reaguje na potrebu poriadku, štruktúry a harmónie. Mnohí autori, často s rôznym východiskom – od maliarstva cez textil až po digitálne médium – využívajú jej vizuálny jazyk. Abstraktné formy, opakovanie a rytmus sú pre nich spôsobom, ako skúmať vnútorné zákonitosti obrazového priestoru, ale aj prepojenie medzi racionalitou a intuitívnym vnímaním. Na rozdiel od minulosti je tento prístup viac otvorený experimentu. Autori často spájajú presnú štruktúru s expresívnym gestom, technickú precíznosť s nedokonalosťou, či vizuálnu čistotu s náznakom osobného príbehu.

Pavol Rusko patrí k autorom, ktorí rozvíjajú geometrickú abstrakciu nie ako formalistickú disciplínu, ale ako dlhodobý spôsob uvažovania o priestore, rytme a rovnováhe.
Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave absolvoval odbor textil, čo zásadne formovalo jeho vizuálne myslenie. V jeho vzťahu k textilu nešlo len o epizódu, ale o podstatné a dôležité východisko tvorby, ktorá  postupne a logicky prerástla k princípom voľného umenia. V nadväznosti na technológiu tkania sa princíp pravouhlého prekladania a prepájania horizontálnych a vertikálnych línií a plôch stal charakteristickým znakom jeho ranných abstraktných obrazových kompozícií.

Pavol Rusko sa dlhodobo pohybuje vo svete geometrie. Jeho maliarsky jazyk je postavený na čistote formy a na dôslednej práci s farbou. Na ploche obrazu vyvažuje vzájomné vzťahy línií, tvarov a farieb, pričom z plochy často vykročí do optickej trojdimenzionálnej ilúzie. Skladá vízie vlastných priestorov, virtuálne svety a mentálne krajiny. Tento systém, zdanlivo založený na racionálnej kontrole, v sebe skrýva moment meditácie, maľba je formou koncentrácie a skúmania podstaty obrazu.

Autorova tvorba má svoj program a logickú stavbu. Niekedy je geometricky striktný, pre čistotu farebných plôch si vytvoril vlastné autorské technologické postupy. Inokedy však, v pomerne pravidelných fázach, uvoľní svoj rukopis a v dielach stavia dokonalé čisté plochy do kontrastu s uvoľnenou dynamickou sústavou zvlnených línií alebo abstraktne expresívnych štruktúr, ktoré odkazujú k prírodným procesom.

Výber z tvorby z posledných približne piatich rokov reprezentuje obe polohy. Pavol Rusko v nich nepotvrdzuje, ale skúša – nie výsledok, ale cestu. V tomto procese neustáleho hľadania sa kontrola stretáva s uvoľnením. Jeho geometrická maľba tak nie je návratom k modernistickej tradícii, ale jej pokračovaním v súčasnom jazyku.

                                                                                                   Zuzana Gažíková, november 2025